• eRko

      Poľovníctvo organizované ako lovecké ochranné spolky so zameraním na ochranu ohrozených druhov zveri datujeme v našom regióne až po rozpade Rakúsko-Uhorska a po vzniku I. Československej republiky, v 30-tych rokoch minulého storočia. Prístup k uplatňovaniu práva poľovníctva bol pre obyvateľov obce veľmi obmedzený, a to len pre niekoľkých veľkostatkárov prípadne funkcionárov obce. Na území okresu boli vtedy vytvorené dva lovecké ochranné spolky, jeden v Starej Ľubovni, druhý v Podolínci.

      Zásadné zmeny v systéme poľovníctva a v jeho leso-ochranárskej funkcii nastali až po roku 1949. Doménou nového prístupu bola filozofia chovu zveri so zameraním na ochranu ohrozených druhov a systematické zveľaďovanie revírov. Nezanedbateľným prínosom tohto obdobia bolo sprístupnenie výkonu práva poľovníctva pre širšie vrstvy záujemcov, avšak na báze zvýšeného dozoru a disciplíny v činnosti spolkov.

      Začiatky poľovníctva v Plavnici súvisia s vykonaním prvých poľovníckych skúšok v roku 1949 Štefanom Vančom a Jozefom Nemcom, ku ktorým sa v 60-tych rokoch pridali Jozef Kyšeľa, Karol Paralič a ďalší.

      Revír vtedajšieho spolku tvorili konfiškované majetky grófky Oľgy Šalamon, lesné pozemky a pasienky spoločenstiev Urbariát a spol., Fabián a spol., Želiari-Hiščare, poľnohospodárske pozemky veľkostatku Hercz – Friedman a poľnohospodárske pozemky drobných  vlastníkov. V 60-tych rokoch po znárodnení boli ku plavnickému revíru pridelené pozemky v chotároch obcí Šambron, Hromoš, Kozelec a časti pozemkov obcí Nová Ľubovňa, Jakubany, Chmelnica a Plaveč. Pôvodné meno poľovníckeho združenia „Magura“ sa zmenilo na  „Hromovec“.

      Toto obdobie bolo charakteristické najmä zvýšením chovateľských a ochranárskych aktivít poľovníckych združení o činnosti, ako výsadba stromčekov, úprava lesných ciest a chodníkov, čistenie studničiek, výstavba zásobníkov krmiva, krmelcov, solísk, ďalších poľovníckych zariadení, ale aj príprava krmiva na zimné prikrmovanie a ďalšie práce na roľníckom družstve. Rozsah brigádnickej činnosti bol taký zásadný, že poľovníkom prischol názov „ozbrojení brigádnici“.  Dobré chovateľské pôsobenie malo za následok zvýšenie stavov úžitkovej zveri, v našich  končinách netradičného, jeleňa karpatského, srnčej a diviačej zveri, ba častejšie sa tu objavoval rys ostrovid, vlk lesný ale aj medveď hnedý. Prehnaná chemizácia však spôsobila pokles stavov tradičného zajaca poľného. Zanietenosť Jozefa Vanča a chlapcov okolo neho umožnila včleniť do našej prírody ďalšiu okrasu – bažanta.

      Zásadná zmena v organizácii poľovníctva v obci nastala v roku 1994 po vzniku samostatného Poľovníckeho združenia Plavnica, ktorého revír pozostáva v podstate z katastra obce. Dvadsiatka zakladajúcich členov dokázala okrem plnenia pravidelných chovateľských a ochranných úloh aj v rekordne krátkom čase vybudovať a uviesť do činnosti pekný objekt - poľovnícky klub, ktorý slúži nielen poľovníkom aj ostatným obyvateľom obce.

      Lov zveri  prebieha podľa prísnych pravidiel schválených Lesným úradom v Kežmarku vo forme Plánu chovu a lovu na príslušný rok. Ulovenej zveri sa vzdáva tradičná úcta a pieta a pre poľovníka je trofej ulovenej zveri klenotom a nezabudnuteľnou spomienkou na chvíle strávené v prírode. Možno je to tak, ako rozpráva staré poľovnícke príslovie „Čas strávený na poľovačke (t.j. v prírode)  Pán Boh nepočíta“.

Dňa 18. 01. 2022 uplynulo 10 rokov od založenia našej ZO JDS. 

Dňa 08. 03. 2022 bol na výročnej schôdzi zvolený nový výbor ZO JDS:  

Predseda: Jozef Piontek
Podpredseda: Terézia Kupcová
Podpredseda: Vincent Kyšeľa
Podpredseda: Mária Jurašovská
Tajomník: Anna Holodňaková
Hospodár: Agnesa Fröhlichová
Člen: Terézia Starinská
Člen: Mária Sekelská 
Kronikár: Helena Grichová

Členovia revíznej komisie: 

• Predseda: Emil Vančo
• Člen: Eva Vančová
• Člen: Božena Kyšeľová

Dôchodcovia, ktorá majú záujem o vstup do organizácie, sa môžu prihlásiť u členov výboru.