Vznik obce Plavnica

Hoci prvá písomná zmienka o obci pochádza až z roku 1325, doterajšie historické a archeologické výskumy naznačujú, že pôvodná (Stará) Plavnica bola založená už v 11. alebo pred 11. storočím na slovenskom zvykovom práve. Aj usadenie strážneho kmeňa Plavcov v susednom Plavči predpokladá existenciu starších slovenských dedín v blízkom okolí (Plavnica, Ľubotín). Názov obce bol pravdepodobne odvodený od činnosti, ktorou sa jej prví obyvatelia zaoberali t.j. plavením na blízkej rieke Poprad. Pri tvorení názvov sídelných jednotiek je to v tomto období charakteristické. Plavenie ako prostriedok dopravy tovarov alebo ľudí po riečnych tokoch bolo vtedy značne rozšírené. Dôvodom bola prístupnosť, nenáročnosť a hlavne finančná výhodnosť takejto prepravy. O tom, že rieka Poprad bola v minulosti naozaj frekventovanou dopravnou tepnou, svedčí aj existencia viacerých colníc. Od 13. storočia máme doložené colnice v Podolínci, Starej Ľubovni, Plavči a Kežmarku. Mestá Stará Ľubovňa a Hniezdne mali dokonca vo svojich mestských výsadách potvrdenú slobodu voľnej plavby na Poprade.

Ďalším faktorom, ktorý významne ovplyvnil vznik Plavnice boli významné suchozemské obchodné cesty, ktoré viedli práve týmto územím. Ich korene siahajú až do predhistoríckých čias. Už v staršej dobe bronzovej v čase otomanskej kultúry máme doloženú pohornádsko-popradskú cestu. Táto viedla z Barce cez Nižnú Myšľu, Rozhanovce, Spišský Štvrtok, Gánovce údolím Popradu a Dunajca do Poľska. V neskorej dobe bronzovej, kedy na severovýchodnom Slovensku žil ľud gávskej kultúry, pribudla ešte trasa vedúca z Potisia cez topliansku oblasť.

Jedným z dokladov významu tejto oblasti je aj cesta Slavníkovca sv. Vojtecha, ktorý z Panónie do Poľska prechádzal búd cez Dukliansky priesmyk alebo práve po obchodnej ceste údolím Popradu. V13. storočí postupne na úkor cesty cez ranostredovekú „ruskú bránu" Uhorska (Mukačevo - Stryj) narastá význam ciest popri Poprade, Dunajci a od Bardejova na Zmigrod, z ktorých sa stávajú kráľovské cesty s garanciou bezpečnosti kupcov. Svedčí o tom aj neskoršie postavenie Ľubovnianskeho a Plavečského hradu, ktoré mali nielen chrániť hranice krajiny po ničivom tatárskom vpáde v polovici 13. storočia, ale aj kráľovskú cestu. V roku 1355 máme doložené, že správca plavečského hradu rná právo vyberať od prechádzajúcich kupcov 1/80 hodnoty tovarov. Na Ľubovnianskom hrade bola colnica zriadená skôr, no doloženú ju máme až v roku 1301, kedy hrad vlastnil Omodej Aba. V tom Čase bol aj v susednej dedine Chmeľnica zriadený prícestný hostinec. Vidíme teda že oblasť, v ktorej Plavnica leží, bola už od dávnych čias veími frekventovanou a živou.