História urbárov

História urbárov na Slovensku a v Plavnici

Urbárna kniha - predchodca slovenských pozemkových kníh

      V prvopočiatkoch sa "Urbárom" nazývala kniha, do ktorej sa zapisovali držby vrchnosti a poddaných a ich práva a povinnosti a preto ich môžeme považovať za akýchsi predchodcov pozemkových kníh. Boli tam zaznamenané povinnosti poddaných ku svojím pánom, napríklad roboty alebo naturálne a peňažité dávky, alebo povinnosti vrchnosti voči svojim poddaným.

      Urbársky majetok bol taký, ktorý bol v držbe len proti určitému naturálnemu plneniu voči zemepánovi. Urbarialisti boli v tom čase poddaní svojmu zemepánovi a pod jeho dozorom a len s jeho súhlasom riešili spoločné záležitosti. Avšak boli oprávnení mať v držbe aj tzv. "uzurpované", predtým neobrábané pozemky, ktoré urbárnici zabrali z pozemku zemepána, najčastejšie vyklčovaním krovísk. Urbárska usadlosť, sa už vtedy delila na intravilán - zastavané územie a extravilán - nezastavané územie usadlosti.

Druhy pozemkov v období Uhorska

V Uhorsku sa pozemky delili na:

  • dominikál - panské pozemky, ktoré vlastnil a staral sa o ne zemepán
  • rustikál - pozemky, ktoré vlastnil zemepán ale obrábali ich poddaní
  • slobodné pozemky, ktoré patrili slobodným poplatníkom, napríklad mešťanom, mlynárom a pod.

Podľa spôsobu užívania sa majetok poddaných delil na:

  • poddanský
  • želiarsky
  • domkársky

Okrem týchto druhov pozemkov boli aj iné, ktorých pomenovanie sa zachovalo do dnešných čias. Napríklad kopanice - pozemky, ktoré urbárnici upravili svojou prácou z neplodnej pôdy na čiastočne úrodnú a vykúpené kopanice, ktoré si urbárnici od zemepána vykúpili.

Urbariálna sústava

Urbariálna sústava prešla viacerými úpravami. Zásadnú zmenu celého systému navodil až zákon z roku 1840, podľa ktorého sa zemepánovi a poddaným umožňovalo dobrovoľne uzavrieť výkupné zmluvy o zrušení urbárskeho pomeru a nadobudnúť užívané pozemky do vlastníctva.

V roku 1848 bol zákonom zrušený poddanský (resp. urbársky) pomer tým, že štát pre urbárnikov vykúpil nimi užívané pozemky a zemepán bol odškodnený formou štátnych dlhopisov. Tento výkup bol obmedzený na urbárske usadlosti a na poddanské želiarske a domkárske majetky. Ostatní urbarialisti si museli vykúpiť vlastnícke práva z vlastných prostriedkov, na ktoré im štát poskytol pôžičku.

Urbariálna sústava so svojimi dôsledkami a pozostatkami zasahuje až do našich čias, najmä pri spoločnom vlastníctve lesov a pasienkov. Je tiež predmetom reštitučných konaní a obnovovanej evidencie pozemkov.

Pozemkové spoločenstva v Plavnici

      V podmienkach katastra obce Plavnica bola prvým spoločenstvom podielnikov  lesov a pasienkov spoločnosť „ Urbariát a spol. Plavnica“, ktorá vznikla zákonným zrušením poddanského pomeru a vykúpením pozemkov od zemepána štátom.  Týmto krokom bývalí poddaní –„ šedláci“ nadobudli vlastníctvo k podielom na spoločnej nehnuteľnosti.

      Druhá spoločnosť „ Želiari-Hiščare“ Plavnica  vznikla taktiež na základe pozemkových reforiem v 19 storočí vykúpenia  poddanských želiarských majetkov štátom od zemepánov pre bývalých želiarských poddaných – „hiščarov“.

      Urbárska spoločnosť „ Fabián a spol.“ Plavnica vznikla v roku 1932  odkúpením lesov a pasienkov zemepánov 0ľgi Alapi Šalamon a Teodora Jungenfenlda členmi spoločnosti „Urbariát a spol. „.  Sumu 208 587.- Kč na výkup pozemkov „šedláci“ získali odpredajom dreva po veľkom veternom polome v lokalite Červená Voda a Huba. Oľga Alapi Šalamon a Teodor Jungenfenld v tomto období ponúkali „šedlákom“ aj odpredaj ďalších pozemkov v tokalitách : Kamar, Fonkag a Kamarik, ale vraj po  špekuláciách „šedlákov“ z cenou tieto nehnuteľnosti v katastre obce Plavnica potom odpredali Urbárskej spoločnosti Chmelnica.

        Pozemkové spoločenstvo „Čuba a spol.“ Plavnica vzniklo po druhej svetovej vojne darovaním lesných pozemkov a pasienkov grófkou Oľgou Alapi Šalamon rodine Čubovej.

        Po druhej svetovej vojne taktiež vzniklo maličké pasienkové spoločenstvo „ HERCZ a pol.“ , ktorého vznik z časti veľkostatku Hercz - Friedman bol vraj reakciou na pripravovanú konfiškáciu majetkov podľa „ Benešových dekrétov“. Ani doposiaľ sa však nepodarilo definovať podielnikov tohoto spoločenstva.

      Veľkým nedostatkom vo vlastníckych vzťahoch k podielom na spoločných nehnuteľnostiach je okrem „uhorským právom“ zapríčinenej roztrieštenosti vlastníctva  aj veľké množstvo nezistených vlastníkov čo predstavuje 30 až 40% všetkej pôdy v katastre obce (Aj napriek realizovanej ROEP).

 

    Na základe dostupných historických údajov a so spomienok pamätníkov pána Štefana Fröhlicha a pána Štefana Fabiána, pánov ktorí majú najväčšiu zásluhu na obnovení vlastníckych vzťahov k majetkom našich dedov :  spracoval JUDr. František Paralič.                   

         

© 2018 | www.plavnica.sk | Mapa stránok | Prehlásenie o prístupnosti